Ako urobiť deťom super hodinu, aj keď sily dochádzajú

30.1.2018

Aby naše učebnice boli naozaj určené pre prax, vrátila sa jedna polovica z nás na pár hodín týždenne do praxe. Učím pestrú zbierku detí od usilovných po stelesnenú pubertu, nadaných aj integrovaných. A ako asi každý učiteľ, niekedy už sily dochádzajú.

Dnes som si ale so šiestakmi odskúšala krásnu hodinu ako stvorenú pre učiteľa, ktorý si už nohy ani hlas necíti a aj tak by rád deti niečo naučil. 6. hodinu som mala so šiestakmi, téma bola práca s textom, v našej učebnici 16. lekcia a zvládnuť sme mali správne formátovanie odsekov, prácu so zarážkami, zarovnaním a skrytými značkami.

Na začiatku hodiny som stručne vysvetlila deťom nové pojmy. Spýtala som sa, koľkí tomu rozumejú na 100% – pár rúk sa zdvihlo. Vybrala som troch z nich a označila ich za učiteľov. Každému som pridelila skupinku, ktorú má na starosti. Zadala som prácu, ktorú majú zvládnuť s tým, že učitelia robiť nemusia, ale musia zabezpečiť, aby to každý zvládol a rozumel tomu. Od danej chvíle som všetky otázky detí smerovala k ich učiteľom. Ak učiteľ niečo nevedel, prišiel sa poradiť so mnou – ale uznajte – otázky od troch detí je niečo iné, ako od 15. Párkrát som učiteľom pripomenula, aby veci nerobili za svojich žiakov, ale im len vysvetľovali.

8 minút pred koncom hodiny som zavolala „učiteľov“, aby prišli na „poradu do zborovne“. Dala som im inštrukcie, že do 3 minút musia mať všetci v ich skupinách uložené práce. V živote som deti nevidela tak rýchlo ukladať.  🙂 

5 minút pred koncom som vzala učiteľov dopredu a deti ich mali zhodnotiť – musím povedať, že ich naozaj vychválili, potom učitelia zhodnotili deti – tiež ich pochválili. Ani som sa moc nedivila, všetci naozaj krásne pracovali.

Nabudúce som sľúbila, že budú učiteľmi zasa iní žiaci. Z hodiny som šla spokojná, decká nadšené. Celú hodinu krásne pracovali. A taký bonus navyše. Stále mám problém s menami detí, učím ich cca 150 týždenne. Tento týždeň som o 3 mená lepšia – Aďka, Peťo, Kubo.

Tak či už budete najbližšie unavení alebo ani nie, skúste kúsok toho svojho batôžku hodiť na deti. Možno budete prekvapení, že nebudú na konci hodiny vedieť o nič menej, ako keby ste celú hodinu odučili vy.

Eva Uličná