„Ja ten Windows neuznávam, stále ho treba aktualizovať…“ – hovorí žiak X na hodine informatiky.
„A ako rýchlo to urobíš? Stavím sa, že pomalšie, ako ja. Ak ma porazíš, pani učiteľka ti dá z informatiky tri jednotky. Súhlasíš?“
„Jasné!“ – neodolal možnosti získať lacno dobré známky.
Kým žiak X počíta druhú z desiatich hodnôt v tabuľke (prvú mal už pred uzavretou stávkou), hľadám si počítač, a s celou triedou za chrbtom vypočítam za pár sekúnd všetky hodnoty v stĺpci.
„Hotovo!“ – oznámim celej triede.
„To ste ako urobili!?“ – zvolá viacero hlasov naraz, vrátane môjho súpera.
„No, to dokáže Excel.“ – dávam tomu poslednú bodku.
Potom už z každej strany triedy znie: „Aj ja to chcem vedieť! Naučíte ma to, prosím?“ a dve informatičky (náhodou sa vyskytujúce na jednej hodine) ukazujú žiakom ten „zázrak“.
Len mi je ľúto, že som sa o nič nestavila. Ale vzhľadom na to, že som vopred poznala víťaza, asi by to nebolo fér. ;o)
