Informatika v 9. ročníku – pohľad, ktorý doteraz chýbal + webinár zdarma

Ak sa na vašej škole učí informatika aj v 9. ročníku, je to voľba, ktorú škola mohla, ale nemusela prijať. Učiteľovi však dáva možnosť rozhodnúť, aké témy sú pre žiakov kľúčové a čo budú skutočne potrebovať pre svoju budúcnosť.

My sme sa pokúsili pozrieť na túto výzvu z pohľadu, ktorý tu v ucelenej podobe ešte nezaznel.

Vybrali sme si na to štyri nosné témy, ktoré na seba postupne nadväzujú a túto schopnosť pomaly budujú z rôznych pohľadov.

Učebnicu začíname najhorúcejšou témou – umelou inteligenciou. Kapitola je vystavaná tak, aby si žiaci uvedomili, kedy ich práca s AI reálne nikam neposúva a naopak, kedy sa s jej pomocou dostanú tam, kde by sa inak dostali iba s výraznou podporou učiteľa. Tento proces považujeme pre ďalší rozvoj myslenia za absolútne kľúčový.

Druhá kapitola prináša tému, o ktorej sa na základných školách ešte takmer nehovorilo, ale v kontexte dnešnej doby je zásadná – systémové myslenie.

Systémové myslenie rozvíja schopnosť rozpoznať, čo s čím súvisí, ako sú veci, ľudia, udalosti či prvky ekosystému prepojené, aké sú medzi nimi vzťahy a aké procesy v systéme prebiehajú. Zaoberá sa aj dôsledkami zásahov do týchto systémov – čo sa môže stať, ak následky nie sú lineárne, ak nekontrolovane rastú alebo sa, naopak, vrátia späť a pôvodný zásah tlmia.

V tretej kapitole nadviažeme témou Sila informácií vs. sila blbostí. Silný názov má svoj dôvod. Súčasné deti sú informáciami obklopené spôsobom, aký tu ešte nikdy nebol. A drvivá väčšina z toho (môj súkromný odhad prekračuje 90 %) sú doslova blbosti.

Hlúposti, ktoré nemajú ambíciu tváriť sa inak, sú ešte relatívne v poriadku. Horšie je to s informáciami, ktoré sa tvária, že sú podložené faktami, možno dokonca grafmi alebo inou vizualizáciou, a sú doplnené sebavedomými výrokmi charizmatického rečníka.

A to je moment, do ktorého potrebujeme so žiakmi vstúpiť s pravidlami kritického myslenia: naučiť ich, ako správne interpretovať dáta, čo je kauzalita, čo iba súvislosť a čo obyčajná korelácia. A tu sa môžeme opäť vrátiť k nášmu systémovému mysleniu. Budeme sa venovať aj tomu, ako správne čítať grafy, vizualizácie a ďalšie spôsoby prezentovania dát.

V poslednej kapitole sa pozrieme na programovanie z druhej strany – budeme riešiť vývoj hier. To, že žiaci dostali v predošlých rokoch základy programovania, je dôležité. Teraz im doplníme pohľad, ktorý tu zatiaľ nebol.

Nejde nám iba o vytvorenie programu. Žiaci budú premýšľať nad produktom: aké prvky musí obsahovať, čo musí ktorý prvok vedieť a ako sa budú jednotlivé prvky navzájom ovplyvňovať. Budú tvoriť minimálnu funkčnú a neskôr hrateľnú verziu a pochopia princíp postupného budovania úspešnej hry.

Ak vám niečo z toho pripomína vyššie spomínané systémové myslenie, len nás to teší. 😊 Je to totiž krásna aplikácia tejto témy na konkrétnu oblasť – vývoj hier.

Ak niekoho sklame, že sme nezahrnuli napríklad vibe coding, chceme zdôrazniť, že robíme niečo oveľa dôležitejšie – pripravujeme žiakov na to, aby do neho nevstúpili bezhlavo, bez zásad myslenia, ktoré sú pre túto prácu nevyhnutné.